zimne-zahrady-historicka

O ZIMNÝCH ZÁHRADÁCH

O zimnej záhrade sníva každý. Zimná záhrada, ktorá je dokonale technicky zvládnutá, môže rozšíriť obytný priestor, no zároveň poskytuje možnosť celoročného relaxu a oddychu.

Ak hovoríme o zimných záhradách z technického hľadiska, tak ide o zasklenú konštrukciu pričlenenú k budove. Medzi jej definície tiež patrí i priestor prevažne, alebo úplne ohraničený a je medzičlánkom medzi vnútorným a vonkajším prostredím.

Zimná záhrada je výrazným architektonickým prvkom, ktorý obohatí vonkajší vzhľad budovy samotnou stavebnou konštrukciou, materiálovým a farebným vyhotovením.

 

Ak máte záujem o výrobu zimnej záhrady,
kontaktujte nás:

 

0907 830 373
info@zimnazahrada.sk

Historický vývoj zimných záhrad

o-zimnych-zahradach 29

Technické riešenie stavieb kombinovaných so sklom je celkom nové, ale myšlienka chrániť rastliny pred zimou vznikla už v 1.storoči n. l., keď Rimania v krajinách svojej ríše, ktoré sa vyznačovali teplejším podnebím pestovali exotické druhy ovocia a zeleniny v debnách.


Pred chladným počasím v noci ich ukrývali do jaskýň, známe je aj že v záhradách cisára Tiberia sa uhorky pestovali v pareniskách, v stredoveku tieto rímske spôsoby pestovania upadli do zabudnutia.


V 16. storočí sa datuje vznik prvej botanickej záhrady, sú známe myšlienky ochrany rastlín a pre tento účel boli postavene aj osobitne stavby, prvá z nich bola postavená v Pise roku 1543 a neskôr aj v ostatných častiach Európy.

V Holandsku sa v 17 storočí pomarančové sady umiestňovali do budov z tehál, dreva alebo kameňa prevažne so zvislými oknami s kovovým rámom smerujúcim na južnú stranu. Tieto konštrukcie boli jednoduché a postupne sa vyvíjali, neskôr sa vo Francúzku používali okna s oblúkmi a v Nemecku boli obľúbené barokové tvary. Prevažne bola snaha orientovať okna všetkých skleníkov na juh a vykurovali sa kovovými pecami na drevo a rašelinu. Začiatkom 18. storočia Dr. Hermann z Holandska skonštruoval skleník so šikmými presklenými plochami, tak aby do pomarančových sadov dopadalo viac svetla.


Funkcie moderných obytných zimných záhrad

 

o-zimnych-zahradach 21Zimná záhrada by mala spĺňať štyri základné funkcie. Prvá z nich je estetická funkcia, účelom ktorej je zatraktívniť náš obytný priestor, čo dosiahneme vhodným zakomponovaním zimnej záhrady do „materskej" stavby.




 

o-zimnych-zahradach 22Druhá funkcia je obytného rázu. Máme pod ňou na mysli zvýšenie komfortu bývania v našom domove.

Tretia funkcia úzko súvisí s druhou. Skrýva sa pod ňou rozšírenie nášho obytného priestoru.




 

o-zimnych-zahradach 23A štvrtá funkcia? Nuž ide o to, že vďaka zimnej záhrade sa dostávame bližšie k prírode. Má teda aj funkciu zbližovania človeka s prírodou a túto funkciu nepochybne najlepšie spĺňa zimná záhrada na báze dreva, pričom zdôrazňuje prírodný charakter priestoru.

 


 

Rozdelenie zimných záhrad podľa účelu

 

Zimná záhrada na pestovanie rastlín – skleník
Zakladným typom je subtropická zimná záhrada, kde je možne pestovať rastliny voľne rastúce v subtropickom pásme. Nie je určená na celoročný pobyt osôb. Počas zimy v nej rastliny prevažne len prezimujú, v lete ich premiestnime na balkóny a terasy. Patria sem akácie (Acacia), azalky(Rhododendronsimsii), araukárie (Araucaria), bugenvilee (Bougainvillea), citrusy (Citrus), brečtanovec(Fatshedera), gardénie (Gardenia), gerbery (Gerbera), jazmín (Jasminum), oleander (Nerium oleander)a niektoré druhy bambusov.
Najpôsobivejšia je celoročne obytná tropická zimná záhrada. Môžeme v nej pestovať napríklad ananásovníky (Ananas), banánovníky (Musa), dracény (Dracaena), dračinky (Cordiyline), fikusy (Ficus),filodendrony (Philodendron), kávovník (Coffea), krotón (Croton), kolumney (Columnea), parožnatky(Platycerium), antúrie (Anthurium), šachor (Cyperus), strelície (Strelitzia) a rozličné druhy paliem, papradí, orchideí, bromélií a mäsožravých rastlín.
Zriedkavá je vodná zimná záhrada. Pre vysokú vlhkosť musí byť dobre oddelená od obytných priestorov. Z rastlín sú najvhodnejšie ardízie (Ardisia crenata), babelky (Pistia stratiotes), stolístky(Myriophyllum), helxiny (Soleirolia), hortenzie (Hydrangea), lopatkovec (Spathiphyllum) či ruélie(Dipteracanthus).

 

Zimná záhrada ako energetický systém
Využíva skleníkový efekt a slúži ako kolektor teplého vzduchu pričom vyžaduje orientáciu na juh, strmé zasklené plochy, priestor cez dve podlažia a cielené prúdenie vzduchu. Na základe výpočtov a výsledkov meraní v domoch so zimnými záhradami sa zistila úspora energie na vykurovanie od 7 do 40% v porovnaní s rovnakými domami bez zimných záhrad. Pričom platí že výsledky je potrebne posudzovať a vyhodnocovať podľa konkrétnych objektov a nemožno z nich vyvodzovať všeobecne platné závery.

Zimná záhrada ako obytný priestor
Využívanie zimných záhrad len na pestovanie rastlín za účelom získavania exotických plodov a výnimočné len ako dodávateľa tepla sa pravom môže zdať ako zbytočne plytvanie finančnými prostriedkami, ak uvážime súčasné možnosti prepravy exotického ovocia z tropických a subtropických krajín a vezmeme do úvahy nízkoenergetické a pasívne stavby ktoré je možne postaviť za prijateľné ceny. Zimná záhrada by mala byť plnohodnotným obytným priestorom, kde je možne jesť, čítať alebo len tak odpočívať a tráviť čas v kruhu rodiny. Do tohto priestoru patria nepochybne aj rastliny a keď zimná záhrada získa ešte aj energiu ktorú sama spotrebuje je väčšina užívateľov spokojná. Stabilne klimatické podmienky sú základnou požiadavkou na zimnú záhradu obytného charakteru. Inými slovami zimná záhrada by sa mala dať využívať v priebehu horúceho letného dňa a rovnako za chladného zimného večera.